Umenie prehrávať

Umenie prehrávať

Jeho život bol pokojný, vyrovnaný, nekonfliktný. Dá sa povedať, že nič nerušilo jeho rovnomerné „kruhy“ života. V práci bol prispôsobivý a ochotný pomáhať kolegom, doma radšej ustúpil akoby tvrdo presadzoval svoj názor. A práve pre to sa občas dostával do problémov. Keď sa časom ukázalo, že mal pravdu, no hneď od začiatku za ňu nebojoval, obviňovali ho z alibizmu.

On to však vnímal inak. Aj keď sa po určitom čase ukázalo, že on je víťaz, nikdy to nikomu nevyhadzoval na oči. Ak by to sami prešli mlčaním, on by sa nikdy neozval a nepredvádzal sa ako pyšný páv so slovami: „Vidíte, ja som to hovoril. No vtedy mi nikto neveril, ignorovali ste môj názor pravdy.“

Doma to s potvrdzovaním objektívnej pravdy bolo zložitejšie. Často či väčšinou existovali dva rôzne názory, pričom každý z partnerov si nárokoval na svoj atribút pravdy. A každý z nich vo svojej podstate aj pravdivý bol. Napríklad - je lepšie ísť si zabehať alebo pri leňošení podebatovať o aktivitách na najbližšie dni?

Preferencia pohybovej aktivity by mohla znieť: „Pôjdeme si zabehať našu obľúbenú trasu. Bude čas zasúťažiť si v rýchlom behu i porozprávať sa o veciach pozemských počas poklusu či krátkej chôdzi.“Názorpresadzujúci oddychovanie by oponoval: „V pokoji si premyslíme aktivity na najbližšie dni. Neboj sa, ani na beh nezabudneme, ale nie dnes, všetko si musíme dobre naplánovať.“

Aj vo vzťahu k samému k sebe bol rovnako tolerantný, ba až flegmatický. Znovu konkrétny príklad. Vždy ho lákalo zapojiť sa do jednej dennej telefonickej súťaže. Raz už sa dokonca odhodlal vytočiť známe telefónne číslo, ale v danom momente akosi zabudol, aké má uviesť heslo. Spomenul si naň až keď už bolo neskoro. „Stalo sa, svet sa kvôli tomu nezrúti,“povedal si pokojne.

O niekoľko dni na to počul výčitku moderátorky, že ľudia sa takto pripravujú o výhru. „To predsa nie je pravda,“povedal si v duchu. „Aj keby ma vyžrebovali a ja sa neozvem alebo poviem nesprávne heslo, neprišiel som o žiadne peniaze. Veď som ich predsa nikdy nemal. Len som určitú výhru nezískal. A to je podstatný rozdiel.“

A tak je to v celom živote a vo všetkom. Inak to možno nazvať aj umením prehrávať. Navyše, každá prehra predsa môže byť základom budúcej výhry.

Ján Szabó